Chvála nonejmu

Autor: Robert Vašíček | 10.12.2012 o 16:14 | (upravené 11.12.2012 o 8:52) Karma článku: 11,14 | Prečítané:  255x

   Kúpil som ho, keď sme sa prechádzali s manželkou ulicami a uličkami Viedne. Bolo to kúsok po Nežnej, na jednom z prvých jednodenných autobusových zájazdov organizovaných takmer každou cestovkou. Potešilo ma to, lebo doma som ho nemohol zohnať, a pri nočných prebudeniach mi chýbala možnosť pozrieť si čas bez toho, aby som zapínal lampu. Cenu si už nepamätám, iba že to nebolo veľa, a ani som od neho veľa nečakal: tak za rok - dva určite odíde, alebo nejaké segmenty sa vypália, no za tie peniaze sa nepochybne oplatí.

   A koľko kolegov zo spotrebnej elektroniky už prežil! Bol som prekvapený, keď som sa (s nemalou dávkou sentimentu) rozpomínal na všetky zariadenia, ktoré sa za tie roky vystriedali v našej štvorčlennej domácnosti. Televízory - napočítal som ich 8, walkmany (3), diskmany (4) a mp3-prehrávače (4) nakoniec nahradené mobilmi, videorekordéry (3) nahradené dvd-rekordérmi s HDD (2), a tie nahradené USB kľúčom strčeným do TV, DVD a DivX prehrávače, nahradené BD prehrávačom a multimediálnymi sieťovými prehrávačmi, rádiomagnetofón s jednou kazetou, potom s dvomi a potom ešte aj c CD mechanikou, veže s CD, potom s MP3 a nakoniec s DVD a internetovým rádiom, a digitálne videokamery. Na všetky mobily by som si už ani nespomenul, ani na veľa drobností, ako boli kalkulačky či ešte trochu vyspelejšie elektronické diáre; budíky, nástenné a náramkové hodiny riadené signálom z DCF-77. No a - samozrejme - digitálne fotoaparáty. Od toho prvého Olympusu z roku 1997, s rozlíšením HiRes (vtedy to znamenalo skromných 640x480 a súbory o veľkosti 40-50 KB), sa ich vystriedalo asi 7-8 až po pár kompaktov a zrkadlovku, ktoré používame teraz. Nedlho po rádiobudíku pribudlo do domácnosti prvé (second hand) PC AT 286/12MHz, s operačnou pamäťou 640+384 KB, dvomi diskami (aby som nemal núdzu o miesto), každý s kapacitou 20 megabajtov, a 14" EGA monitorom. Vtedy sa mi ani nesnívalo, že raz budem pracovať na počítači so štvorjadrovým procesorom cca 4000 razy rýchlejším a s 8000násobkom operačnej pamäti toho prvého, terabajtovými diskami a 24" monitorom.

   Keď sa tak spätne pozerám, najväčšie potešenie do rodiny priniesli prvý videorekordér (Avex), prvý digitálny foťák (Olympus) (deti boli bez seba nadšením) a prvý bezdrôtový telefón pre pevnú linku (Panasonic) - dcéra už nemusela postávať v predsieni pri siahodlhých rozhovoroch s pubertálnymi láskami, mala viac súkromia za zatvorenými dverami svojej izby.

   Veľká väčšina z tých zariadení je dávno preč - pokazené, predané, darované, vyhodené. Určite to čaká aj tie, ktoré používame teraz - teda až na to jedno, ten rádiobudík, ktorý ich všetkých (veľmi pravdepodobne) prežije.

rádiobudík Megatone

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?